lily lelsová a sanchez: VYJÍŽĎKA
„Dobre“ súhlasila som,akoby sa nič nestalo. Dala som Sanovi pobiedku ku kroku a nasala vzduch jari. Užívala som si jazdu. „Nahoď tému“ zasmiala som sa,na chvíľu na ňu pozrela a potom sa sústredila späť na cestu. Cerys si ma začala obzerať a nakoniec prehovorila. „Hmmm... ako sa to vyvíja s Andrejom?" nahodila som na ňu nesúhlasný pohľad. O čom to trepe? "Netvár sa tak, videla som tie vaše pohľady." uškrnula sa a venovala sa opäť ceste. Začala som sa obraňovať. „Naše? Jeho pohľady!“ zamrmrala som a následne si rozpustila vlasy,ktoré sa mi rozkotúľali do vyše polovice chrbta. Nemohla som sa dočkať cvalu,kedy mi budú viať vo vetre. Spomenula som si na Andreja,ktorý má zvyk sa na mňa pozerať celú hodinu a ja mu mám chuť hodiť do hlavy kameň a následne do nej kopnúť. "ha, ha, ha... vtipné...." zas sa uškrnula. Čo to stále robí? "Tak, keď sa ti nepáči, kto sa ti teraz páči? V škole toho nie je veľmi na výber. Alebo?" Zamyslela som sa a opäť prehovorila. „No... je tu jeden chlapec...“ uškrnula som sa. Bola som si istá,že Ceryska bude vyzvedať kto to je a odpoveď ju prekvapí. "Hmm... myslím, že mi teraz vyčítaš z hlavy moju otázku." usmiala sa. Mala som ju v sieti. „No...“ usmiala som sa aby to vypadalo presvedčivo „Je podomnou“ povedala som vážne a potľapkala Sancheza. Už som to nevydržala a bláznivo sa rozosmiala. Čakala som,že z blondýnky výjde viac ako „Ako myslíš“ Pozrela som sa na ňu „Prečo ťa tak zaujíma do koho som zamilovaná a o kom mám svoje sny?“ zasmiala som sa a rukou si prehrabla svetlohnedé vlasy,načo som hneď schytila naspäť uzdu,nechcem tu nejaké konské havárie. „Lebo ma nič nenapadá!“ zasmiala sa a pokrútila som hlavou. No potom nanešťastie začala rozoberať tému:Koho Lily ľúbi? „Aha,takže máš s ním sny!“ Prevrátila som očami. Nemohla som uveriť,že chce rozoberať TOTO. Teraz bol však môj ťah. „To isté sa môžem opýtať aj ja na teba“ pozrela som sa na ňu triumfálne. Pred nami bola ostrá ľavá zatáčka, tak som so Sanom zabočila doľava. „Má hnedé vlasy, nechodí do našej školy,..." začala. Proste som sa musela uškrnúť. „Aháá... Takže ho nepoznám,hej?“uisťovala som sa a horlivo chcela ďalšie informácie. Dosť ma to zaujímalo,aj keď neviem prečo. „Poznáš,a v tom je pes zakopaný“ prezradila mi. „Oooh...“s porozumením som prikývla hlavou. Teraz bolo na rade meno. „Chuan?“ zasmiala som sa nad tým menom,nebolo pre mňa obyčajné... „Mnóó...niéé, si trochu vedľa“ uškrnula sa. „No ták,to je jediný chalan ktorého sme videli už aj bez trička“zachichotala som sa nad spomienkou. "Preboha Lily!"skríkla na mňa a škaredo sa na mňa pozrela. "Ty si myslíš, že ide len o to? A navyše, tých tehličiek teda naozaj nemá veľa." uškrnula sa. „No,ale vypadáš ako človek ktorému o to ide“ Naozaj ich nemal veľa,ale to je predsa jedno. Cerys sa ma opýtala,či ideme klusať čomu som vôbec nepochopila keďže hneď na to Chantla naklusala,tak som urobila to isté so Sanom. „Takže...“zamyslela som sa. Napadalo ma veľa mien,ale nemohli byť v našej škole a museli mať hnedé vlasy „Erik?“zakusla som si do pery. Bola ticho,stále si šúlala pery a videla som že má práve teraz „bohatý vnútorný život“. Rozhodla som sa ušetriť ju. „Nemusíš odpovedať“ Všetko mi bolo jasné a nepotrebovala som vedieť viac. A teraz pravdepodobne následovalo vyznanie mojej lásky,ktorá vlastne existovala. Žalúdok som mala niekde v krku,len pri pomyslení na to,že by som to niekto vedel. „Si na rade“ pozrela sa na mňa škodoradostne. „Kto povedal,že som?“zasmiala som sa a kusla si zvnútra líca. Niečo mi hovorilo,že jej to mám povedať. „Chceš nápovedu?“vyletelo zo mňa a vedela som,aká odpoveď nasleduje. „To čo je za otázku? Jasné že chcem!“ usmiala sa. Hlasno som si vydýchla. „Dobre“zamrmrala som. „Orieškové oči... A tiež nieje z našej školy“ toto som tiež mrmrala. Nehodlala som jej (zatiaľ) povedať,že sú najlepší kamaráti. Síce to vôbec neprekážalo ale to by uhádla hneď z fleku. „No tak to je úžasná nápoveda!" rozhodila rukami. „Ty si mi tiež dala len hnedé vlasy“ povedala som jej s úškrnom. Takže to teraz neuhádne... výborne. Začala škemrať viac. „Aký má štýl vlasov?“ „Kohút“ kusla som si do pery,keď som si spomenula na jeho dokonalé do hora upravené vlasy. „Kohút. Aha“ vyprskla smiechom. „Farba vlasov?“ ZAS chcela vedieť viacej. „Hnedé“ prevrátila som očami. „Rovno sa ma spýtaj na farbu očí tety jeho sesternice psa z tretieho kolena!“ vyprskla som na ňu a obidve sme sa začali bláznivo smiať. S pohľadom ktorý hovoril "ňuňuňuňuňu" som sa pozrela na psíka,ktorý bol plemenom zlatý retríver,s nejakou pani čo ho mala na vodítku a spomalila Sana tak isto ako Cerys. O chvíľu začala vykrikovať,že už na to prišla. „No čo?“ pobavene som krútila hlavou. „Mimochodom,Ver by ťa za toto riadne spucovala“ poznamenala som a dúfala,že sa tam nezrúti zo sedla. „David! David! David!“ zvolala 3 krát a mňa takmer naplo. „Fuj,čo si o mne myslíš?“ zazrela som na ňu škaredo s nadvihnutým obočím. Po tomto sa usadila na sedlo,no potom zas prehovorila „Potom je tu ešte jedna možnosť...“ "ef, í, el, í, pé" vyhláskovala mi,asi aby si poriadne užila pocit víťazstva. Teraz momentálne som ju mala chuť za to uškrtiť. Červeň mi stúpala do líc a môj žalúdok robil saltá pri predstave na neho. „To je jedno“ zamrmrala som a pravdepodobne celá červená ako paprika. "Ináč, všimla si si, ako s nami tí chalani točia? Oni by mali byť unesení z nás, nie my z nich!" z lesa sme už vyšli na lúku. „Máš pravdu“ to dievča už asi po tretí krát povedalo niečo,čo dávalo zmysel a chápala som tomu. Dáme jej nobelovku! „A kde je vlastne tá ich škola?“ zazrela som na ňu,a dúfala že to vie. „Na čo ti to je? Chceš tam Filipka chodiť spehovať?“ jeho meno zvýraznila a ja som prižmúrila oči. Naozaj Cerys,naozaj?! „Nie...“odvrkla som jej vážne,no potom som to nevydržala a začala sa smiať. "No to určite!" vyprskla. Vyšli sme na lúku. Už hlávky vystrkovali snežienky a rôzne jarné kvietky. Z môjho nádherného pokoju ma vyrušila Cerys,ale to čo povedala ma potešilo „Ideme si zacválať?“ „Áno! Áno! Áno! Áno!“ veselo som sa vrtela v sedle a otočila Sancheza smerom k lúkam. Nemohla som sa dočkať. Vlasy vo vetre... Už celkom dlho sme necválali a toto by bola príjemná zmena. Po chvíli,sme sa dohodli že to závod nebude. "Okej, takže na "ri" ideme ok?" Prikývla som hlavou,a sústredila sa na cestu predomnou. Pevne som stisla oťaže a v sedle sa trochu pomrvila,aby som sa usadila. Ako vždy som nepočúvala nič ostatné uši som mala nastražené na "ri". Keď som slabiku započula,popchla som Sancheza. Naklusal a o chvíľu začal cválať. Mala som chuť kričať "juchú" a "jupí" no ale potrebu som udržala - namiesto toho som sa usmievala a užívala si vlasy vo vetre. Namiesto mňa to spravila Cerys,tak som začala aj ja. Výskali sme tam ako dvaja šialenci na koňoch,čo sme presne boli. Už sme boli nakonci,čo ma zarmútilo. Sana som naklusala,a nakoniec mu dala povel na krok „To bola pecka!“ vykríkla Cerys nadšene. „Musíme sem chodiť častejšie“ poznamenala som takisto nadšene ako ona. „Takže,teraz kam?“ pozrela som sa na Cerys a späť na cestu ktorá viedla neviem kde „Ty si ma vôbec nepočúvala!“ karhala ma. "Okolo toho sadu a tam je potom taká cestička, ktorá vedie do lesa a ten vedie späť do BaW." Otočila som Sana ku sadu. „Kto by si to všetko zapamätal?“ obraňovala som sa. V sade (zatiaľ) nerástlo takže pôsobil pochmúrne. Cerys sa znova rozhovorila,ani som jej nemusela hovoriť aby nahodila tému. "Ideš na tento víkend domov?"zvedavo sa spýtala. „Áno idem.. Začína mi chýbať to,ako mi môj brat trhá vlasy ale ty si mi to minule vynahradila“ zasmiala som sa a spomenula si na brata,ktorý mi lezie na nervy ale napriek tomu ho mám rada. „A ty?“ zakláňala som sa zboka na bok,ako to bolo pre jazdu na koni zvykom. "Ja určite, síce mi to bude trvať aspoň hodinu a pol autobusom, ale už to bez Smartyho dlho nevydržím."takto znela odpoveď Cerys. „Aj keď rozmýšľam, že by som si ho vzala sebou na intrák. Veď vzadu je predsa ešte niekoľko voliér nie?"doplnila sa a okamžite som jej odpovedala na otázku. „Myslím,že hej,ale nemyslím si že ti to riaditeľka dovolí“ premýšľala som nad tým,či by riaditeľka prerušila podmienku "Žiadny domáci miláčikovia" len kvôli Cerys. Začala znova niečo hovoriť,to som nepočúvala lebo som si v hlave spievala pesničku od človeka,ktorého Ceryska z duše nenávidí. "Nebude ti za Filipkom smutno?" táto veta ma z pokojnej melódie vytrhla,ale potom som sa upokojila. „Asi nie,a tebe za Erikom?“ povedala som neutrálne,akoby to bola totálne normálna debata ako - čo si mala dnes na obed? Cerys sa nadýchla. „Zistila som,že niekoho má“ Kusla som si do pery. Nevedela som kto to je. „Poznáš ju?“ opýtala som sa jej. Ďalej sme sa bavili o tom,ako ju nenávidíme. Presne som to dievča poznala. Bola strašne falošná a namyslená. "Zdá sa mi to alebo aj ty počuješ mňaukanie?" odrazu zastavila Chantla. „Áno,počujem mňaukanie. Je veľmi nezvyklé keď niečo v okolí mňauká“ podotkla som ironicky a potom sa uškrnula. Cerys zastavila Chantla,tak som to isté ja urobila zo Sanchezom. A naozaj... Niečo mňaukalo a bolo to strašne roztomilé. Cer zoskočila zo Chantla,hľadala odkiaľ sa mňaukanie ozýva. Obzerala sa okolo a nakoniec sa pozrela na strom. „Jééjda,ty si zlatučká“ rozplývala sa nad mačkou Cerys a usmievala sa. „Poď Lily,musíme ju dať dole,dám ti stupáka“ zakričala na mňa Cerys. „Idem“ zakričala som na deväťnásť ročné dievča stojace na vlastných nohách a zoskočila so Sancheza. Utekala som k Cerys. „Tak,aký máme problém?“ pozrela som sa najprv na ňu a potom na strom. Výraz mi totálne zmäkol. „Bože ty si zlatučkáá“ rozplývala som sa nad ňou aj ja Kývla som rukou k Cerys aby mi dala stupáka. Cer si skrýžila prsty a ja som na ne stúpila,aby ma vyšvihla na strom. „Kriste pane,schudni Lily!“ zasmiala sa. Prevrátila som očami „Oh,chcem vedieť koľko máš ty!“ Poprieplietala som sa medzi konáre stromu,aby som sa dostala k mačičke. Opatrne som si ju vzala,a z konáru ktorý bol najbližšie k zemi som zoskočila. Položila som ho na zem a zahlásila: „Misia hotová“. Spolučlenka nechápala,prečo som ho asi tak položila na zem a okamžite ho zdvihla. "Ty si taká nádherná. Ako ťa mohol niekto len tak odhodiť?" opýtala sa mačičky smutne a vzápätí som videla že sa pozrela na mňa. „Ako ju budeme volať?“ Nemala som tucha. „Ja mačiatkam mená dávať neviem“ pokrčila som plecami. Mačiatko malo také ňuťuťuťuťu očká. Cer nad mojou poznámkou vzdychla. „Bude sa volať ňuňu“ Vyvalila som na ňu oči neveriac čo to práve povedala. „Ňuňu? Vážne Cerys?“ než stihla niečo povedať,opäť som sa rozhovorila. „Nedáva to zmysel,ale páči sa mi to“ zasmiala som sa. „Tak ahoj,ňuňu“ milo som sa usmiala na mačičku. "Preboha veď to bol len žart!" Ups. Tak to mi nevyšlo. „Ale môže to byť jej prezývka,inak by sa volala...“ malo by príjsť nejaké meno no napriek tomu bolo hrobové ticho. „Coal!“ vykríkla Cerys. „Tak Coal“ prevrátila som očami a opäť sa zasmiala. "Áno, to je po anglicky uhlie, ak by si náhodou nevedela." prevrátila som očami. Čo som sprostá aby som nevedela že coal znamená uhlie? „Nepôjdeme už?“ spýtala sa ma. Súhlasila som a kývla smerom ku koňom. Potom som sa pozrela späť na ňu. „A kam ju dáme?“ opýtala som sa jej zvedavo. „K nám do izby!“ vyhŕkla hneď po tom ako som to dohovorila. „Chceš aby nás riaditeľka vyhodila?“zvedavosť v mojej otázke sa premenila na pochybovačnosť. "Veď to nemusí zistiť." „Kde chceš zobrať jedlo?“ pokračovala som v otázkach. „V chovateľských?“ „Dobre“ prevrátila som očami. Vedela som,že toto nieje moc dobrý nápad ale bola taká roztomilučká. "To je všetko? Koniec otázok?“ opýtala sa ma Cerys a hneď na to vyskočila do sedla aj s Coal v rukách. „Oh! Mám ešte jednu!“ počkala som s tým,až dokým som sa nevyšvihla do sedla a neusalašila sa. „Kde bude chodiť na záchod?“ opýtala som sa jej víťazoslávne. Bolo ticho. Nevedela čo povedať... teda aspoň chvíľu... „Eh, mnooo...cez deň, keď budeme v škole ju zavrieme do kúpeľne, ktorú celú podložíme novinami“ Aha,dobre. Už som to ďalej nechcela riešiť. „Dobre,už som ticho“ obranne som zdvihla ruky,ale hneď za tým ich dala dole. Popchla som Sana do kroku,už nám bola všetkým trom zima. Chvíľu bolo počuť iba kopytá koní. Na chvíľu som očkom mrkla na western,čo predvádzala s malou Coal. Musela som sa zasmiať. „Mohli by sme ju volať aj Ocean“ ozvala sa Cerys. Samozrejme,nemôže byť chvíľu ticho,ale ja som bola rovnaká. „Ocean? Prečo Ocean?“ zdvihla som obočie. „Kvôli jej nádherným očiam“ poznamenala a pozrela sa mačiatku do očí. „Ty máš ale hlbokomyselné myšlienky“ zasmiala som sa a pokrútila hlavou. „Tak sa rozhodni. Coal alebo Ocean? Ty angličtinárka“ uškrnula som sa. Áno,rozhodne je angličtinárka. „Coal for Ocean“ ozvala sa angličtinárka. „Uhlie pre oceán? Och,Cerys a tie jej mená. Nakoniec jej dáme meno Pepíček. „Uhlie z oceána ty vypálený delobuch“ Áno,už nie som len delobuch,dokonca som už aj vypálená. „To je jedno“ prevrátila som očami a potom sa začala smiať. Výbuch smiechu pocítil aj San,ktorého myklo. „Prepáč Sanchez“ potľapkala som ho po krku a snažila sa zadržiavať smiech. „Všimla si si,že sa stále len smeješ?“ poznamenala Cerys. Ó,aký zvláštny objav. „A čo mám plakať?“ pokrčila som plecami a obzerala sa okolo. „Napríklad“ kývla hlavou Cerys. Chvíľu bolo totálne ticho. „A vlastne kto si vezme Coal na víkend?" ani ma nenechala odpovedať,hneď sa rozhovorila. „Rozhodne ja,nenechám ju na pospas tvojmu bratovi“ „Dobrý výber“ (zas) som sa zasmiala a prikývla hlavou. S tichom sme pokračovali až do BaW.